Je obhajoba titulu Majstra Európy tažšia ako ho po prvý krát vybojovať?
Myslím, že obhájenie titulu je o niečo náročnejšie. Tie očakávania okolia sú citeľné, ľudia veria, že medaila bude obhájená. No snažím sa, si to nepripúšťať, nevnímať ten tlak, skôr sa orientujem na seba, pripravujem sa svedomito a nič nechcem podceniť.

Ako si oslávil titul tento krát?
Prvá oslava bola už tradične ešte na šampionáte v Sochi s repre výpravou. Myslím, že sme si ju užili a 7.miesto v rebríčku zo 44 krajín oslávili tak, ako sa patrí. Potom doma oslava s mojou rodinou bola tiež super. No a opäť obľúbená oslava v Rapide ... vidieť trénera spokojného a hrdého po mesiacoch driny je vždy fajn. A i keď šport je nevyspytateľný a prehry k nemu patria, mám obrovskú radosť, keď to proste vyjde a je dôvod na oslavu.

Ktorý moment bol v príprave a v ceste za obhajobou titulu najtažší?
Tak ako som už spomenul, príprava je základ, nesmieme nič podceniť. Sú to hodiny driny v telocvični, makáme, niekedy aj cez bolesť, no cesta za svojim cieľom býva ťažká.

Vybral by si jeden zápas v suťaži, v ktorom si musel siahnuť na dno svojich síl?
Zápas v semifinále, kde som sa postavil proti reprezentantovi z Turecka. Mal veľmi nebezpečné kopy, jeho nohy boli veľmi rýchle. Sústredil som sa viac na defenzívu, no podarilo sa mi skórovať cez anticipáciu jeho útokov.

Zmenil si niečo vo svojej príprave, alebo si veril osvečenému modelu?
Myslím si, že pán tréner vie presne čo robí, ako ma najlepšie pripraviť, vždy zvolí správny systém prípravy a ja mu dôverujem. Pri ňom mám pocit, že sme nič nezanedbali.

Komu najviac vďačíš za svoje úspechy?
Za svoje úspechy vďačím určite najmä svojej rodine, kolektívu v škole, priateľom ... všetci ma nesmierne podporujú. No a v neposlednej rade trénerovi, ktorý presne vie, čo na mna platí. Sme proste jeden team.

Aké ďalšie ciele máš pred sebou?
Ciele sú veľké, no uvedomujem si aj to, že to bude stále viac a viac náročnejšie. Nechcem preto nič predbiehať, chcem naďalej plnohodnotne trénovať a tešiť sa z každého ďalšieho úspechu, prípadne poučiť sa z prehier.

Ktorý moment bol v ceste za striebrom pre teba ten najsilnejší?
Po tom ako som vyhrala semifinále som vôbec necítila nejakú výhru. Až keď som sedela v rozcvičovni a uvedomovala som si, že za chvíľu mám nastúpiť na tatami, chytila ma panika a stres. Najsilnejší moment pre mňa bol, keď povedali moje meno, aby som sa išla postaviť na tatami.

S kým si sa podelila o prvé dojmy?
S pánom trénerom Klemanom. Bol to môj osobný coach, pretože pri mne nemohla stáť Katka Longová.

V ktorej časti dňa najradšej trénuješ, máš rada napríklad ranné treningy?
Najradšej trénujem večer. Mám pocit, že vtedy mám najviac energie.

Aký typ tréningov máš najradšej?
Tréningy, kde si môžem zacvičiť všetky kata naplno. Chcem vedieť aké nedostatky mám v celej kata a nie len v pasážach. Tie rada riešim neskôr.

Ktoré doterajšie rozhodnutie bolo v tvojej kariére najťažšie?
Či mám, alebo nemám skončiť po siedmich rokoch s kumite, alebo rovno aj s celým karate, alebo začať kariéru kata.

Čo ta presvedčilo, že karate je "to pravé"?
Veľakrát som rozmýšľala o tom, že s karate skončím, ale vždy sa našlo niečo čo má v tom udržalo. Niekedy to boli kamaráti, ale väčšinou to bola moja zbierka pohárov a medailí.

Väčšina pretekárov preferuje kumite, aj ty si dlhý čas súťažila aj v kumite, prečo teda padlo rozhodnutie na kata?
Už dlho som rozmýšľala nad ukončením celej mojej karate kariéry, neskôr to prešlo len na kumite. Až som nakoniec zostala pri kata. Neľutujem to.

Čo ťa najviac motivuje?
Najviac ma motivuje moja zbierka pohárov a medailí v mojej izbe.

Ako si oslávila titul vicemajsterky Európy?
Osláv som mala až až. Nedá sa povedať, že to bolo len v kruhu rodiny a priateľov.

Komu najviac vďačíš za svoje úspechy?
Najviac za ne vďačím mojej trénerke Katke Longovej, ktorá so mnou vydržala byť každý deň zavretá v telocvični. Niekedy aj dvakrát do dňa.

Aké máš ďalšie športové ciele?
Teraz najbližšie je môj cieľ stať sa majsterkou Európy.